História MHD v rokoch 1945 až 1957 - 8 je pomerne skúpa na písomné pramene. Nevie niekto presne jednotlivé typy električiek, ktoré premávali v tomto období v KE ? Boli to staré vozy GANZ, Ringhoffer, novostavby a ?Neboli v KE vlečné vozy z Brna ? Jeden vrak takéhoto vozu stával na Kirovovej vo vozovni. Linkové vedenie je asi tiež nedoložené zdokumentované. Bola linka el. trakcie k FN v 50 - tych rokoch ? Ozvú sa nejaký pamatníci ?

Hádam pomôžem >
VÝVOJ LINKOVÉHO VEDENIA V R. 1945 - 1958:

29.08.1945: obnovená premávka na linkách č. 1 a 2
1946: obnovená premávka na linke č. 3
1947: obnovená premávka na všetkých linkách MHD z prvej pol. 40. rokov:
- linka č. 1: Havlíčkova (dnes Štadión Lokomotívy) - Hlavná - Cintorín
- linka č. 2: Legionárske nám. (dnes Nám. osloboditeľov) - Železničná stanica
- linka č. 3: Múzeum (dnes Nám. Maratónu mieru) - Kuzmányho - Železničná stanica
- linka č. 4: Legionárske nám. - Senosklad (na Južnej tr., asi zhruba pri dnešnom Strojári)
- linka č. 5: Havlíčkova - Mestské kúpele (dnes Anička)
- linka č. 6: Legionárske nám. - Tehelne (na Moldavskej ceste)
1950: linka č. 4 sa zrušila, linka č. 1 sa predĺžila po VSS, zavedené prvé predmestské autobusové linky
1951: zriadená nová linka č. 4: Havlíčkova - Reštaurácia Baránok (dnes Čermeľ)
1952: linka č. 1 predĺžená do Barce
01.04.1954: zrušili sa všetky predmestské autobusové linky - delimitované do ČSAD, súčasne zriadené mestské autobusové linky:
- linka č. 7: Amfiteáter - Nám. Maratónu mieru - Slovenská
- linka č. 8: KÚNZ - Nám. osloboditeľov - Sečovská cesta
- linka č. 9: Nám. Maratónu mieru - Člnková
- linka č. 10: Nám. osloboditeľov - Vyšné Opátske
1957: otvorená el. trať na ul. B. Němcovej - zavedená linka č. 7: Nám. Maratónu mieru - Hurbanova. Súčasne zrušené autobusové linky č. 7 - 10, zavedené nové linky:
- linka č. 10: Nám. osloboditeľov - Vyšné Opátske (bez zmeny)
- linka č. 11: KÚNZ - Nám. osloboditeľov - Člnková (upravená ex 8 )
- linka č. 12: Nám. osloboditeľov - Sečovská cesta
- linka č. 13: Amfiteáter - Nám. Maratónu mieru - Slovenská (ex 7)
Ďalej niekedy v tomto období bola predĺžená linka č. 2 od železničnej stanice po Havlíčkovu a linka č. 3 doplnením úseku Nám. Maratónu mieru - Žel. stanica sa stala okruhovou (Žel. stanica - Nám. Maratónu mieru - Kuzmányho - Nám. osloboditeľov - Žel. stanica). Linka č. 4 sa predĺžila do trasy Čermeľ - Barca a linka č. 6 do trasy Tehelne - Žel. stanica. Linka č. 12 bola predĺžené na Košice-predmestie.
1960: linka č. 5 sa predĺžila do Ťahanoviec

V začiatku 60. rokov bola sieť liniek nasledovná:
ELEKTRIČKY (v zátvorke interval špička/sedlo):
1 Havlíčkova - Barca (4/6)
2 Havlíčkova - žel. stanica (8/6)
3 žel. stanica - žel. stanica (8/8 )
4 Čermeľ - Barca (12/12)
5 Havlíčkova - Ťahanovce (12/12)
6 Tehelne - žel. stanica (15/15)
7 Solovjovovo - Stalinovo nám. (10/10)
X - nočná doprava v intervale 30´
AUTOBUSY
10 J. Bottu - Vyšné Opátske (30/60)
11 KÚNZ - Člnková (20/20)
12 Košice-predmestie - Sečovská (20/20)
13 Amfiteáter - Slovenská (15/15)

Ad Pavlo: V obdobi po 2. sv. vojne premavali v Kosiciach nasledujuce typy vozidiel>
v r. 1945 az 1947 vyhradne povodne vozne z r. 1914, vyrobca Magyar Waggon es Gepgyar, R.T. Gyor (teda ziadny Ganz!!!), v r. 1947 az 1955 prislo 48 voznov z Prahy, tzv. dvojstovakov z r. 1905 az 1909, no tie neboli zaradene vsetky, casom dochadzalo k vyradeniu a nahradeniu rovnakym typom pod duplicitnym ev.c., novostavby z r. 1948 az 1952 (9 kusov), z prazskych mot. voznov bolo 7 upravenych na vlecne, jazdili aj povodne vleky z r. 1914 ev.c. 101 az 110, reko z povodnych motorovych ev.c. 113, 114 a 100, prazaky mali cisla 111,112,115 az 119. Vleky dostali ev.c. 100 a viac az niekedy v polovici 50. rokov.
Vsetko bude v knihe o kosickych elektrickach, na ktorej pracujem.
Mas fotku toho "brnenskeho vleku"????Rad by som ju videl.


Ak ma niekto nejake podklady, poznatky, atd. nech sa mi ozve!!!!!!!!

Ad Vladimir: A mne si nevedel poslat to linkove vedenie?????!!!!????
Este potrebujem aj 60. a 70. roky, staci len ED. Thanks.

Pavlo Pridané: Piatok, 10.Jan 2003, 11:45 Príspevok: História MHD v KE
--------------------------------------------------------------------------------

Ďakujem za údaje. Foto z brnenského vleku nemám, ale pamatníci si určite spomenú. Neviem, či je pravdivý údaj o obnovení premávky do Čermeľa až od 50. - tych rokov. Linka č. 5 fungovala po r. 1945 najprv v trase horthyovskej 5 - ky : Žel. st. - Masarykova - NMM. Novostavieb bolo niekoľko : 2 X jednosmerné s koseným čelom, 2 X jednosmerné s rovným čelom, ? X s koseným čelom obojsmerných ? A nič ďalšie ?


Upozornenie moderátora:
Prosím, nevytvárajte nové témy (neklikať na tlačidlo: NOVÁ TÉMA), ale priamo odpovedajte na daný príspevok kliknutím na tlačidlo: ODPOVEDAŤ.
Ďakujem.

Attention of moderator:
Please, do not create new topics (not click the button: NOVÁ TÉMA <NEW THEME>), but direct reply to existing contribution clicking on the button: ODPOVEDAŤ <REPLY>.
Thanks.

Novostavieb bolo 9. Vozy ev.c. 1 az 6 boli obojsmerne, az na detaily takmer rovnake, vozy ev.c. 7 a 8 boli jednosmerne (vyroba v r. 1952) a este vznikla atyp. novostavba na rame prazskeho vozna ev.c. 9 obojsmerna. Ako desiata "novostavba" bola doteraz chapana vlastne prestavba povodneho mot. vozna z r. 1914 ev.c. 10 (reko dokoncena v dec. 1952).Na povodnom vozni doslo k reko nastupnych plosin, skratenie nastresku a bocnice mali rovne obklad. plechy (zjednodusenie), tento vozen bol jednosmerny.
V KE urcite neboli vleky z Brna, o tom by boli udaje v Brne (o ich odpredaji, a to niesu), a ani v archive DPMK, v evidencii voznov nic take nieje.
Skor si myslim,ze ide o omyl, je potrebne vidiet fotku.

Myslim, ze odpovedi bolo nadostac, ja by som snad odpovedal na tuto nezodpovedanu otazku.

Sidlisko s povodnym nazvom Nove mesto sa v tomto case este iba formovalo (v 50-tych rokoch tu bola iba zastavba rodinnych domov a tzv. "terasa", kde mavali vojaci "cvicisko"), takze potreba riesit dopravu nebola nutna. Velka zmena nastala pocas "ery" budovania hutnickeho gigantu - Vychodoslovenskych zeleziarni, a to zaciatkom 60-tych rokov. Po rozhodnuti uprednostnit elektrickovu trakciu voci uvazovanemu zavedeniu trolejbusovej dopravy v roku 1961 sa zacalo s vystavou elektrickovej rychlodrahy.

Pocas troch rokov bola etapovito vybudovana trat od ulice Ceskoslovenskej armady (kolajova krizovatka Cs. armady-Zimna), Amfiteater (tu bolo vybudovane obojsmerne obratisko) ku krizovatke Trieda SNP-Moldavska cesta a dalej po Moldavskej ceste az ku Vstupnemu arealu VSZ. Vsetky tri etapy trvali az do roku 1964 a 7.11.1964 zacala prevadzka na rychlodrahe. V tom case este s dlzkou trate 13,1 km. Doslo vsak k vzniku velmi zlozitej situacie, pretoze do uzivania este nebola dana vozovna na Bardejovskej ul. Najkritickejsia obdobie nastalo po dodani cca 50 elektriciek typu T3, urcene pre rychlodrahu, ktore vozovna na Kirovovej ul. nebola schopna ponat. Preto bola docasne zrusena doprava na trati VSS-Barca, na ktorej boli vozidla odstavene. Dna 1.1.1965 vsak bola skolaudovana aspon prva cast vozovne, pricom zaujimavostou bolo asi rok trvajuce paralelne fungovanie a vypravovanie vozidiel z oboch vozovni.

V roku 1966 boli este dokoncene dve etapy budovania rychlodrahy, t.j. prestavby povodnej elektrickovej trate ku Tehelni, a to od Sturovej ul. ku krizovatke Moldavska cesta-Trieda SNP v dlzke 2 km. Na Sturovej ul., Moldavskej ceste a Triede SNP bola trat na otvorenom zvrsku presne tak ako aj na rychlodrahe (trakcne vedenie vsak bolo intravilanove) az do roku 1990, ked sa zacalo s postupnou rekonstrukciou trati na uvedenych uliciach (blokove kolajnice typu B1), pocnuc prestavbou elektrickovej krizovatky na krizovatke Moldavska cesta-Tr. SNP, pricom este vo februari 1989 sa zacala prevadzka na novej trati Alejova ul.-VSS. V tomto obdobi tieto trate stratili "caro" rychlodrahy, takze rychlodraha v pravom zmysle slova meria v sucasnosti uz len 11,3 km, a to od krizovatky Moldavska cesta-Tr. SNP az do Vstupneho arealu USS (pricom extravilanove trakcne vedenie zacina nedaleko cestnej krizovatky Moldavska cesta-Popradska ul.).

Nastastie, v rokoch 1990 az 1992 bolo rychlodrazne teleso rekonstruovane na zeleznicny profil kolajnice typu S69. To umoznilo elektrickam prekonavat dokonca aj vyrobcom stanovenu konstrucnu rychlost 65 km/h, pricom po skolaudovani trate v roku 1992 bol dosiahnuty rekord namerany policajnym radarom - 105 km/h s uplne novou elektrickou typu T6A5.

Myslim, ze som od povodnej odpovede odbocil uplne mimo

A este jeden dolezity "detail". Vzhladom k velkemu vytazeniu spojov na rychlodraje sa DP velmi progresivne v aprili 1979 rozhodol vyskusat prevadzku trojclennych suprav elektriciek T3. Dna 1.7.1979 zacala "ostra" prevadzka prvych styroch suprav
269+248+280,
272+297+276,
279+270+271,
317+316+260.

Zaujimavostou je, ze dodnes sa ziaden dopravny podnik neodhodlal ku prevadzkovaniu troch motorovych voznov (nemylit si s riadiacimi alebo vlecnymi vozidlami v suprave!) v celistvej suprave, takze da sa povedat, ze je to svetovy unikat. Zial, novodoba stagnacia zapricinila, ze supravy 3xT3 v sucasnej dobe nie su vypravovane.

Sarko: Mam dojem, ze Pavlo sa pytal skor na Staru nemocnicu a priamu kolajovu vlecku, co k nej v 50. rokoch viedla. Otazka, ci bola pravidelna elektrickova linka sa zrejme viaze na tuto trat.

No ano, je pravda, ze v 50.-tych rokoch este Nova nemocnica nestala, lenze ku Starej nemocnici viedla iba neelekrifikovana vlecka, takze to asi s tym tiez nema vela spolocneho...

Nakladna elektrickova doprava fungovala az do 31.12.1961, takze predpokladam, ze material do tejto nemocnice sa zvazal aj v tomto obdobi. V 100-rocnici je aj podrobny nacrtok siete osobnej, nakladnej a vleckovej dopravy z roku 1954, kde tato trat figuruje dokonca nie ako nakladna, ale iba ako vleckova.

Mal som na mysli elektrifikovanú trať pre nákladnú dopravu do starej FN. V jednom pojednaní o histórii MHD sa uvádza, že pokusne na určitú dobu sa trať používala pre osobnú dopravu.

PAVLO:
Mohol by si nam viac priblizit spominane pojednanie o historii MHD?

Vyžiadané pojednanie : Publikácia : TRAMVAJE V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE, autoři : Gerhard Bauer, Pavel Fojtík, L. Losos, Ivo Mahel,SRN 1998, str. 106.
Citát : "1948/49 - K nemocnici je zřízena vlečná kolej, na které byla v určitém období provozována také osobní doprava."
V žiadnej publikácií o hístórii MHD v KE sa neuvádzajú nátery električiek v danom období. Zaujímalo by ma, v akých farbách premávali električky v období od r. 1913 do 1945. Po r. 1945 je to jednoznačne červená/biela-krémová.
Zaujímavá bola začiatkom 60 - tych rokov "převlíkací" linka 2 - 7. Vozidlo začalo svoju púť od ul. B.Němcovej ako 7 po Žel.stanicu o odtiaľ ako 2 pokračovalo na Havlíčkovu ulicu. Nevie niekto odkedy dokedy dkedy to tak fungovalo ?
Záhadou je linkové vedenie v rokoch 1918 až 1938.

V tej knihe to nemusi byt 100% pravda, pretoze v kazdej knihe, kde sa pise o kosickej MHD je stale nieco inak, takze tazko sa veri vsetkemu, co je napisane.
Ad natery: po vyrobeni boli vozy osobne pravd. hnede s kremovym linkovanim, sedym pojazdom a bielou strechou, nakladne lokomotivy boli sede, strecha biela aj pantak, pojazd cierny. Asi po r.1918 bola na vozoch zmenena okenna cast na kremovu, oplechovanie mohlo byt hnede, cez 2.sv vojnu boli udajne zlte s modrym podokennym pasom (podla madarskeho vzoru), po vojne cerveno kremove so sedymi strechami a ciernym pojazdom, v 60. rokoch vsak sa natery na vozoch praktikticky neobnovovali a aj udrzba bola biedna, tak voz. park pripominal skor pojazdne srotovisko...
U prazskych vozov sa pretreli len ev.c. a mestske znaky a jazdili teda v prazskych nateroch, neskor boli pretierane. Isty cas (cca 1960 az 1968) bola cervena tmava (visnova).Dalsie poznatky su mi zatial nezname, no pracujem na tom, aby boli zname 8)

Ako napisal AdamT, jednotlive zdroje si casto odporuju, pripadne su nejane neuplne a "badatel" casto k svojmu vykladu pouziva tak trocha intuiciu (co tym asi mysleli, co asi bolo najpravdepodobnejsie).

Linka c. 2+7 (opat s ohladom na predosly odstavec) bol v prevadzke asi v rokoch 1965-67.

Najdoverihodnejším zdrojom by mali byť 3 publikácie vydané k 75., 90. a 100 - mu výročiu MHD v KE. Keď sa začítate do publikácie k 90. výročiu
, tak zrazu zistíte, že letopočty tam padajú ako z neba. Archív DPMK v 80 - tych rokoch bola jedna halda papierov bez akéhokoľvek kritického triedenia. Vzťah DPMK k histórii podniku je tiež zvláštny. Doteraz nevyšla publikácia k 110. výročiu /možno niečo sa objaví k 90. výročiu zavedenia el. trakcie ?/.

Ad Pavlo:
Pozor, archiv DPMK tieto informacie neobsahuje, no mestsky archiv Kosice tieto dokumenty ma, aj dnes som mal stovky listov papiera o konke,parnej drahe,ci projekte el. drahy z r.1901 v ruke 8)
Takze odtial su cerpane info v 90. MHD.
Ak vsetko dobre pojde, tak kniha bude tohto roku o kolajovej doprave v Kosiciach.Jej vydanie a zostavenie vsak nema na svedomi DPMK (tam o tom prakticky ani poriadne nevedia).

Neviete nahodou niekto nieco o tejto povodne nemeckej drezine, ktora bola do roku 1945 v prevadzke CSD, a potom u nas v DPMK? Fotka je z 21. 10. 1971, v DPMK. Ja som o nicom takom ani nepocul, a dokonca som nic taketo ani nevidel!
Fotografiu mi poslal jeden kamarat z Liberca.

v novém čísle Městská doprava 1/2003 je pěkná fotka košického vozu čísla 12 ex.Praha údajně 399.

ma vobec DPMK este nejake karosy SD?

_________________
Budúcnosť je jasná, budúcnosť je EUROBUS

Oslavy sa uskutocnia 1.5. na Hlavnej ulici, vystavene budu NV c.1, MV c.10, T1 a T2, T3mod tam byt nema. Jazdit budu v sobotu 3.5. T1,T2 a Cassovia na linke c.2, v case od 9:00 do 13:00, dtto 7.5.
Preprava je bezplatna.
T1 je v podstate hotova, dnes bola na skusobnej jazde, bezproblemovej.