Mestskadoprava.sk - Stránky o Mestskej a Regionálnej dopava v SR a ČR

Hlavná stránka
Hosted by Pantheon Technologies





Beseda o výstavbe metra v Bratislave

A je to tu. Článok o besede, týkajúcej sa výstavby bratislavského metra. Ospravedlňujem sa, že som ho nenapísal o niečo skôr, ale keďže sme mali volebné moratórium a v článku je spomínaný aj jeden kandidát na predsedu VÚC a jeden kandidát na poslanca, no a potom prišli zápočty ... Jednoducho som to skôr dopísať nestihol.

V utorok, 27. 11. o 18:00 sa v DK Lúky v Petržalke konala prezentácia projektu bratislavského metra. Prezentáciu organizovala Petržalská komunita. Okrem ich zástupcu prišiel i starosta Petržalky, Ing. Ján Kotuľa, Ing. Lunáček z bratislavského magistrátu, Peter Mattoš, štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a samozrejme, generálny riaditeľ firmy Metro Bratislava, a. s. Vladimír Kovalčík.

Prezentácia začala počítačovou projekciou, v ktorej bol v úvode zhodnotený súčasný neudržateľný rozvoj individuálnej dopravy. K dispozícii boli diagramy, odkiaľ a kam cestuje najviac ľudí, aká je frekventovanosť jednotlivých ulíc a frekventovanosť spojov MHD. Podľa zástupcov Metro Bratislava, a. s. by mala byť MHD rýchla, pravidelná a spoľahlivá. Chceli by zvýšiť podiel cestujúcich MHD až na 70%, na čo by však súčasné systémy určite nestačili ... Bola uvedená následovná tabuľka a podľa tejto prezentácie by mal byť takýto nárast neudržateľný. Ak sa však pozriete na tieto čísla, musí vám byť hneď na prvý pohľad jasné, že nejde o vozidlá vypravené, ale o počet všetkých vozidiel, čo celej tabuľke príliš na dôveryhodnosti nepridáva ...



Nebola tiež prezentovaná žiadna tabuľka s počtom vozňov metra (plánujú sa 6 minútové intervaly a spoje majú jazdiť až do Trnavy, Malaciek a možno i Viedne...), ktorých by bolo určite dosť ... V tabuľkách boli tiež hlboko podcenené hodnoty maximálnej kapacity súčasných prostriedkov MHD - podľa prezentovaných údajov, súprava električiek T3 má kapacitu 200 cestujúcich (v skutočnosti 320), kapacita kĺbového autobusu značky Karosa 100 prepravených cestujúcich (v skutočnosti 150). V predložených materiáloch sa tiež štatisticky nepočítalo s postupným znižovaním počtu obyvateľov v Bratislave napriek tomu, že projekty boli riešené na niekoľko desaťročí dopredu ...

Nasledovala prezentácia projektu metra. V plánoch figurovali dve trasy. Trasa "A" a "B". Celá sieť má tvar centrálneho okruhu s radiálami. Centrálny okruh je umiestnený v oblasti Starého mesta s najsevernejším bodom v oblasti Hlavnej stanice. Narozdiel od radiál je okruh riešený separovanými smermi jazdy s nástupištiami v strede, medzi dráhami, pričom trasy jednotlivých liniek majú byť umiestnené nad sebou.



Na radiálach by mali byť stanice riešené formou súčasných zastávok MHD, teda trať v strede a nástupištia po stranách. Zaujímavosťou je fakt, že projektanti sa rozhodli konečne zavrhnúť systém VAL, pričom sa preorientovali na spoločnosť Adtranz. Rozhodne je to badateľná zmena k lepšiemu. Navrhovaný systém počíta s traťami vedenými v celej dĺžke pod zemou, s možnosťou napojenia na súčasnú električkovú sieť (samozrejme, prestavanú na rozchod koľajníc 1435 mm) a na železnicu (ako už iste tušíte, vozidlá by mali byť dvojsystémové, pričom dodatočné elektrické zariadenie by malo byť umiestnené na streche). Vzorom pre tento systém bolo nemecké mesto Karlsruhe, kde električka jazdí i po železnici. Projektanti zjavne nikdy nevideli rozdiel medzi okolesníkmi električky a vlaku, a tak im problémy takéhoto charakteru unikajú. Zaujímavosťou je tiež absolútna zhoda trate do Dúbravky so súčasnou električkovou traťou s tým, že trasa by mala byť vedená pod zemou. V Petržalke by mala byť trať tiež vedená pod zemou. Výstavba by sa mala realizovať niekoľkými technológiami. V Petržalke sa má stavať z povrchu vyhĺbením a následným zakrytím. V oblasti okolo hlavnej stanice (centrálny okruh), ale aj v niektorých ďalších miestach sa použije technológia razenia tunela mechanickým štítom. Trasa popod Dunaj sa asi bez mrazového leptania nezaobíde. V prvej etape by sa už v roku 2005 mala stavať trasa "Petržalka, Janíkov dvor - Centrum", teda trasa "B" s dĺžkou asi 8,23 km. Všetky ostatné trasy sú potom rozdelené na etapy s výstavbou v najbližších desiatkach rokov dopredu. Projekt na výstavbu vozovne nebol prezentovaný.

Vozidlá, ako som už spomenul, by mali mať duálne napájanie. Konkrétny návrh však prezentovaný nebol. Objavilo sa len množstvo štúdií a krásnych fotomontáží. Vozidlá by však mali mať výklopné schody a plošinu pre vozíčkarov (a to niekto predtým hovoril o zdržovaní v premávke ...).

Najzaujímavejšia kapitola - financie. Určite už viete, že pani ministerka sa vyjadrila, že Bratislava metro nepotrebuje, a teda, že naň nedá ani halier. Firma Metro Bratislava, a. s. to zjavne nepochopila a už budúci rok plánujú predložiť projekt vláde. Výstavba trasy "A" by mala stáť cca. 21 miliárd Sk, trasa "B" cca. 13,5 + 9,1 miliárd Sk. O vozidlách sa už radšej nehovorilo. Tiež nebolo spomenuté žiadne stanovisko Dopravného podniku Bratsilava, a. s., či ŽSR.

K prezentácii sa následne vyjadrili všetci prítomní. Najväčším zástancom projektu metra bol pán Kotuľa, ktorý sa však dostal k slovu až posledný a v podstate len niekoľko krát zopakoval to, čo už bolo povedané predtým. Ing. Lunáček sa tiež vyjadril vcelku kladne, čo bol jeho prvý a zároveň posledný príspevok do diskusie.

Otázky sa len tak "sypali", ale vyberiem len tie najpodstatnejšie. Na otázku "Sička", či nie je na otvorenej trati jednoduchšia a lacnejšia údržba mu bolo odpovedané veľmi zamietavo a pán Kovalčík dokonca tvrdil, že údržba trate v tuneli je lacnejšia ... Električka je podľa neho, naopak, oveľa pomalšia ako metro, takže táto alternatíva nie je správna ... Ja som sa opýtal, či si po výstavbe metra v Karlovej Vsi tieto dva systémy nebudú nevzájom konkurovať. Odpoveď na túto otázku ma prekvapila - pán Kovalčík sa vyjadril, že nie. Tiež bola porovnávaná električka s pražským metrom, pričom sa pán Kovalčík vyjadril, že metro je "rýchle a tichučké", čo električka nedokáže ... Asi v živote nebol vo Viedni. Po tomto sa strhla diskusia o pomeroch v Prahe a u nás, kde figurovali hlavne argumenty ako výška rozpočtu a tiež lepšia údržba a pod. Obmedzenia individuálnej dopravy v Prahe nikto ani nespomenul ... Pýtajúcich však bolo viac, majoritnú diskusiu rozprúdila hlavne diskusia istého "nezávislého kandidáta na predsedu VÚC", pána Nicholsona, ktorý sa dožadoval zavrhnutia "socialistického systému MHD". Navrhoval namiesto metra vybudovať podzemné garáže v centre, lebo "on údajne nemá v centre kde zaparkovať". Odsúdil tiež, že by sa stavba mala financovať z daní celého Slovenska - veď metro má byť len v Bratislave ... Zabudol asi, že z 35% daní vyzbieraných v hlavnom meste, sa do neho vráti len 11%. A napokon ... Diaľnice na východnom Slovensku tiež Bratislavčanov "nemajú čo zaujímať", hlavne, keď bratislavské cesty vyzerajú tak, ako vyzerajú. Do diskusie sa výdatne zapájali aj dvaja "nohsledi" pána Nicholsona, ktorí sa v prostriedku MHD viezli možno tak pred desiatimi rokmi, pričom sa korunovali na odborníkov ... Nakoniec to dopadlo pre Metro Bratsilava, a. s. úspechom. Páni svoje odpovede úspešne naťahovali, aby nezaznelo viac kritiky a aby podstatné otázky zostali nezodpovedané. Nakoniec sa nám p. Kovalčíka predsalen podarilo "odchytiť". Pýtali sme sa ho, prečo nechce dopravu riešiť električkou. Pán Kovalčík nám opäť opakoval prednášku, ktorú sme už raz počuli, o výhodách metra. Následne sme mu výhody električky začali "sypať" my ... Nakoniec sa do reči pustil s akýmsi pánom, ktorý mu vysvetľoval potrebu postaviť metro čo najskôr. Dotyčný sa následne oboril na nás, prečo sme proti metru. Na "našu" električku pohŕdavo odfrkol. Určite si doteraz myslí, že ak bude mať Bratislava metro, bude to zázračný prístroj prístupný v každej ulici, ktorým sa za 8 minút dostane všade, kam bude chcieť. No a napokon, boli sme napadnutí jednou pani, ktorá nás označila za "ekologických teroristov", lebo chceme električku a nie krásne, nové metro.

Pre nás zaujímavejší bol rozhovor s pánom Mattošom, ktorý nielenže električku zastáva, ale dobrý električkový projekt podporí ... Preto neváhajte a mailujte nám akékoľvek návrhy a pripomienky k električkovej doprave (nejde len o rozšírenie trate, ale aj o jej skvalitnenie).


Autor článku:  Ľubomír MÉSZÁROS, 2001


(c) 2000-2016, WWW.MESTSKADOPRAVA.NET- Fotografie, informácie a údaje z týchto stránok môžu byť použité len so súhlasom jednotlivých autorov a prispievateľov | Autori stránok: Ľubomír Mészáros, Michal Jajcaj, Karel Pospíšil, Vojta Beneš, Miroslav Bušo, Ing. Marko Engler,Vladislav Pastucha (Ikarus), Tomáš Samko (K2S), Romčo Stovička, Tootti, Josef Hubka, Mišo Kysela, Peter Lengyel | Fotografiami, údajmi a schémami prispeli: ANTI, Marcel Baltiar, Balu, Peter Bánovec, Mikolaj Bartlomiejczyk, Martin Benčík, Martin Beneš, Matúš Grach (Crossway), Emareq, Vladimír Engel, Martin Fedorov, Jozef Feiler, Milan Gajdoš, Alexandra Halászová (Quinny), Ing. Ján Horník, Peter Hronček, MUDr. Mikuláš Hrubiško, Martin Janda, Jozi17, Martin Kollár, Mário Kováč (Majo), Jan Krupička, Peter Lipták, Milan Matusik, Marcell, Martin Mendl, Peter Mešša, Peter Mitura, Nodes, Ortas, Peter Palfy, Patrik, Ing. Pavel Polák, Karel Poštulka, Michal Režný, Rišo, Jan Ryšánek, František Sakalik, Rustyfox, Aron2004, Sarko, Solaris, Stefco, Vladimír Šimko, Martin Šturdík, Miloš Šturdík, Michal S., Adam Tatranský, Tanner, Tbus, Valec, Verusha, Ing. Vratislav Vingálik, Robert Vreštiak, Dragan Zednikovič a ďalší | Hosting: Pantheon technologies, server Blacksun | Skripty: Martin \"Zrebec\" Benčík